Katka, tvoj foodblog Hrnček var oslávil v auguste tri roky. Spomínaš si ešte na začiatky a čo ťa motivovalo začať aktívne blogovať?
Myšlienka blogovať sa mi v hlave mlela pomerne dlho predtým, ako som vôbec začala. Aj som blogovať chcela, aj nechcela a tak som chvíľu musela túto myšlienku potrebovala tráviť a dať jej čas. Sledovala som vtedy najmä české a slovenské foodblogy – najmä staré blogové harcovníčky – ktorých recepty a blogový jazyk sa mi v danom čase páčili. Pamätám si svoj prvý post, aj prvý dizajn blogu, ktorý mám dodnes odložený. Bolo augustové ráno, vonku odporné počasie, môj muž spal a ja som sa rozhodla, že idem na to. Čiže ak mám odpovedať na tvoju otázku, čo ma v skutočnosti motivovalo – bolo to počasie.
Na foodblogu máš aj úžasné fotografie tvojich kulinárskych počinov. Akým foťákom fotíš a aký objektív používaš?
Vďaka za pochvalu fotiek, ale moje fotky sú stále vo vývoji a nie som s nimi stále spokojná. V porovnaní so začiatkami však vidím progres, čo ma vždy trošku zahreje, ale neubrzdí. Fotím digitálnou zrkadlovkou Canon D550 s objektívnom 50/1,4 s pevným sklom.
Nemusíš prezrádzať všetko, ale poraď mi aspoň jeden trik, aby jedlo vyzeralo na fotke esteticky a ako umelecké dielo.
Žiaden rafinovaný trik naozaj nemám. Výsledná fotka je vždy súhrou mnohých faktorov ako svetlo, uhol pod akým fotíš, hĺbka ostrosti, celkové aranžmá, výber doplnkov, súhra či kontrast farieb, druh jedla a jeho servírovanie, atď. Pre mňa osobne je však najdôležitejšie, aby som jedlo odfotila v čo najprirodzenejšom stave, v akom ho máme „pohodené“ doma. Aj keď sa s dekorovaním niekedy hrám, veľa času mu nevenujem, to ma osobne moc nebaví a ani sa mi nechce. Väčšinou sa na fotené jedlo tak teším, že ma hlad a mlsná premôže, takže fotenie prebieha veľmi rýchlo. Iba keď fotím na zakázku alebo s nejakým špeciálnym cieľom, vtedy sa s dekorovaním naozaj hrám a oveľa viac skúšam. Ani vtedy ale nevymýšľam divné pózy, ktoré v reálnom živote nefungujú – aj keď na mnohých fotografiách na blogoch či v časopisoch vyzerajú nádherne.
Kto je tvojou foodblogerskou inšpiráciou (zahraničnou a slovenskou)?
Je to pomerne ťažká otázka. Nikdy ani ako malá som nemala žiaden vzor alebo idol. Nikomu som sa nikdy nechcela podobať alebo robiť veci tak, ako on. Skôr by som to zhrnula tak, že mám foodblogy, ktoré veľmi rada sledujem. Počas rokov sledovania foodblogerov sa mením i ja (dozrievam, menia sa mi prirority, názory, …) a tým pádom sa mení aj môj vnútorný vzťah k jednotlivým blogom. Na Slovensku však od začiatku veľmi rada čítam Zuzku Obuchovú a jej blog Na tanieri, v Čechách napr. strašne fandím Markéte Pavleje.
Predpokladám, že blogovaním sa neživíš. Čo robíš v reálnom živote? Kedy sa venuješ blogovaniu?
Blogovaním sa naozaj neživím, aj keď pár zákaziek a peniažkov mi blogovanie prinieslo. Skôr ma doviedlo k tomu, že som si založila domácu výrobu Hrnček-var produktov. V pohodlí domova varím džemy, čatní, želé a iné dobrotky zo zeleniny a ovocia, ktoré sú vyrobené poctivo bez akejkoľvek chémie a ponúkam ich svojmu okruhu zákazníkov. Som zatiaľ v takej samotestovacej fáze a monitoringu trhu. Je to taký môj únik z reklamného sveta, ktorý ma za dlhé roky veľmi vyčerpal.
Katka, máš nejaké zdravotné obmedzenia, pre ktoré musíš čiastočne upravovať stravovacie návyky?
Vôbec nie, aj keď sa to možno z mojich receptov za posledné mesiace nezdá. Smerovanie nášho jedálnička doma a tým pádom aj zameranie môjho blogu sa mení v čase, avšak nikto z nás nemá žiadne intolerancie, alergie alebo zdravotné problémy. Ja osobne sa roky pozorujem a vnímam to, čo jem a čo jedlo so mnou, vo mne robí. Prirodzene vyčleňujem potraviny, ktoré mi nesedia, netrávia alebo robia dokonca zle. Zdravie si vážim nado všetko a nemienim samej sebe alebo mojim stravníkom robiť zle. Celkovo o jedle viac premýšľam, viac o ňom študujem, a preto mi naše smerovanie dáva zmysel. Cítime sa lepšie, zdravšie, funkčnejšie.
Si už dlhšie obdobie vegánka. Aký je tvoj klasický jedálniček počas pracovného dňa od raňajok, počnúc obedom až po večeru.
S naším vegánstvom to nie je jednoznačné, i keď pre vegánstvo robím v kuchyni maximum. Momentálne som v krásnom období života a tak jem trocha viacej živočíšnych produktov ako sú vajcia alebo mäso, avšak striktne dodržiavam vylúčenie čohokoľvek čo má spoločné s mliekom.
Výnimky sú i tu a často, keď nejem alebo nevarím doma, skryté mlieko v hotových produktoch ako pečivo alebo sladkosti zjem. Doma každé ráno varím obilnú kašu, obed máme všakovaký a na večeru vždy pripravujem plnohodnotné varené jedlo vystavané najmä na zelenine, nejakej obilnine alebo cestovinách doplnených o bielkovinu (primárne rastlinného pôvodu).
Sladká rustikálna slivková galetta alebo slaný špenátový quiche?
U mňa galetka, jednoznačne. Vegánsky quiche nie je veľkou kulinárskou lahôdkou, alebo som taký ešte neupiekla, neochutnala. Ešte sa mi nepodarilo a myslím, že sa ani nepodarí, dosiahnuť symbiózu chutí, ktoré dávajú klasickému qiuchu šunka, kyslá smotana, vajcia a syry rôzneho druhu.
Ktorá ingrediencia je pre teba „must“ a používaš ju až nehorázne často? Ja napríklad nikdy nedám pokoj škorici a vždy to s ňou preženiem.
Asi takú surovinu ani nemám. Rozhodne však doma potrebujem mať kvalitné 100% panenské oleje (olivový, slnečnicový, ryžový), kvalitnú nerafinovanú soľ a sušené bylinky ako rozmarín, tymián, bazalku, oregano, majoránku a rascu.
Ak by si mohla jesť do konca života každý deň len jedno jediné jedlo, čo by to bolo?
Divná myšlienka a realita by bola v praxi hodne životu nebezpečná. Určite by som nechcela jesť nikdy žiadne jedlo donekonečne, pretože by som si neskutočne vyčerpala organizmus, jednostranne ho zaťažila a mnoho živín by mi chýbalo. Ak by som ti však mala odpovedať rafinovane, boli by to cestoviny. Tie sa dajú spraviť na tisíce spôsobov – sladko i slano. Variť, zapekať, piecť. S cestovinami by sa tvoja otázka dala obabrať 🙂
Kde nakupuješ čerstvé sezónne ovocie a zeleninu? Teda okrem toho, čo si predpokladám dopestuješ sama vo svojej záhrade.
Niečo málo dopestujem, inak nakupujem primárne na trhu. Takmer celoročne sa tam vyberám každú sobotu ráno, a vtedy nakúpim pre nás domov, ale aj pre moju hrnčekovskú manufaktúru.
Ktorá krajina na svete je pre teba takým gurmánskym rajom?
Taliansko. Fascinuje ma s akou jednoduchosťou kombinujú suroviny, ako varia, ako jedlo nenútene servírujú. Výsledky sú vždy lahodné a očarujúce. Základom je samozrejme najvyššia kvalita surovín na vstupe, čo je to na jedle hneď poznať. Pravdupovediac, málokedy sa mi v Taliansku stalo, že by som sa zle najedla. No a keď si kupujem v Taliansku suroviny sama, som v najväčšej eufórii a bola by som schopná v potravinách stráviť neskutočne dlhé hodiny.
Stretávaš sa a komunikuješ pravidelne aj s inými blogermi v rámci SK/CZ komunity?
Nie – ani sa nestretávam, ani nekomunikujem s nikým pravidelne. Občas si s niektorými blogerkami vymením súkromný mail, ale takých blízkych virtuálnych priateľov mám naozaj iba pár.
Ďakujem Katke za super rozhovor o foodblogovaní, stravovaní, vlastných projektoch a iných zaujímavých veciach:)
Pridaj komentár